Konečne chceme na ministerstve školstva niekoho,kto sa nebude len hrať na odborníka,ale ním naozaj bude ,budú ho naše problémy zaujímať a nepôjde proti nám a prepáčte,ale Vy to nie Ste.

Katarína, Košice

3. 12. 2015 21:15

Dnes si zelam,aby do skol rekonstruovanych za desattisice eur nesmel zriadovatel investovat minimalne 10 rokov ani cent. Viete pan minister,zriadovatel v nasom meste investuje najviac do tychto skol a ostatne su stastne,ked sa im podari vyriesit aspon havarijne stavy.

Andrea, Michalovce

3. 12. 2015 21:14

Pán minister, zrušte čo najskôr financovanie stredných škôl podľa počtu žiakov a kvalita školstva pôjde hore.

Viete dobre, že kvalitu ťahajú dole premnožené školy, ktoré zoberú každého, nevyžadujú žiadne vedomosti a nikoho nevyhodia.

Ak nechcete školy rušiť sám, vráťte sa k nápadu Vášho predchodcu, že na gymnázium a SOŠ bude potrebný určený priemer známok zo ZŠ. A ten priemer overujte nezávislými testami zo všetkých predmetov.

Zbytočné školy zaniknú samé na nedostatok žiakov, kvalitným sa ujde viac peňazí.

JM, Šar. Michaľany

3. 12. 2015 21:05

Vážený pán minister a všetci kompetentní,

priala by som Vám, aby ste aspoň mesiac pracovali ako učiteľ v škole, so všetkými učiteľskými povinnosťami. Možno Vám potom bude práca učiteľa vzácnejšia.

Prajem Vám požehnané Vianoce.

učiteľka, Medzilaborce

3. 12. 2015 20:52

Milý pán minister, chcela by som lepšie vybavenie triedy pre mojich žiakov, menej nezmyselných školení a preškolení, menej samoúčelných administratívnych požiadaviek, ktoré znemožňujú pracovať učiteľom tak, aby ich práca bola spoločnosťou považovaná za hodnotnú, atraktívnu. Chcem , aby moja dlhoročná práca ktorou som vzdelala množstvo detí pre túto spoločnosť bola adekvátne ohodnotená. Vy sám by ste si mal vyskúšať

prácu vo Vami riadenom školstve. Vy sám by ste mali pracovať za takú odmenu, akú dostávajú Vaši zamestnanci. Želám si aj to, aby ste vedeli a poznali všetko, čo Vaši zamestnanci pripravia pre učiteľov. Aby Vaše vyhlásenia boli na úrovni ministra školstva.

Marta, Bratislava

3. 12. 2015 20:49

Pán minister, určite cítite napätie vo vašom rezorte, nezávidím Vám....k Vianociam Vám želám, aby ste si mohli vyskúšať život bežného učiteľa...mám 51 rokov, učím v škole, v jazykovej škole, v súkromnej JŠ, aby som vyžila, je to hanba štátu......hanbím sa, že s týmto vzdelaním žijem na *Slovensku a toto všetko musím absolvovať....Vám je to jedno.......máte šťastie, lebo tento národ je zbabelý a je mi to ľúto, že učitelia sú pomerne nejednotní a toto využívate.....pekné a bohaté Vianoce :)

Mgr. Alena Kováčová, Rimavská Sobota

3. 12. 2015 20:47

Milý pán minister,

najviac by som si želala, aby originálne kompetencie v obciach nemuseli 20.rokov počúvať ako nemôžeme mať osobné príplatky,odmeny za usilovnú a namáhavú prácu s najmenšími deťmi, prevádzkový zamestnanci pracujú za almužnu, lebo obec nemá peniaze a tlačí pred sebou dlžobu. Ale ak starostovi treba vyplatiť odstupné niekoľko tisícové na to peniaze byť musia. Kto vyplatí odstupné riaditeľom škôl keď im skončí volebné obdobie? A znova sa nenašlo ani úbohých 100 € pre zamestnancov. Želám si, aby ste rozhodovali zodpovednejšie za učiteľky MŠ. Prajem Vám požehnané sviatky.

Ludmila, Lúky

3. 12. 2015 20:47

Želela by som si, aby pedagóg po tridsiatich reálne odrobených rokoch v školstve mohol odísť do dôchodku, pretože to je najvyšší čas ak sa nechce liečiť na psychiatrii...........Prajem všetkým príjemné vianočné sviatky

Slávka, Handlová

3. 12. 2015 20:34

"Všetkými učiteľmi milovaný a vážený" pán minister,

rada by som sa necítila trápne pri rozhovore s učiteľmi zo zahraničia o platových podmienkach učiteľov v našej krásnej krajine, aj keď hanbiť by ste sa mali najviac vy a vaši kolegovia vo vláde. Ich reakcia na moju odpoveď ohľadom výšky môjho platu bola spontánna (citujem - for a week????) a jednoznačne by vám mala napovedať koľko by sme si za našu prácu zaslúžili......

Želala by som si skorší odchod do dôchodku, samozrejme s priznaným výsluhovým dôchodkom a nemusí to byť už po 15 odrobených rokoch.

Želala by som si, aby moju prácu neporovnávali s prácou, na ktorú nie je potrebné ani stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Zuzana, Levoča

3. 12. 2015 20:24

"Všetkými učiteľmi milovaný a vážený" pán minister,

rada by som sa necítila trápne pri rozhovore s učiteľmi zo zahraničia o platových podmienkach učiteľov v našej krásnej krajine, aj keď hanbiť by ste sa mali najviac vy a vaši kolegovia vo vláde. Ich reakcia na moju odpoveď ohľadom výšky môjho platu bola spontánna (citujem - for a week????) a jednoznačne by vám mala napovedať koľko by sme si za našu prácu zaslúžili......

Želala by som si skorší odchod do dôchodku, samozrejme s priznaným výsluhovým dôchodkom a nemusí to byť už po 15 odrobených rokoch.

Želala by som si, aby moju prácu neporovnávali s prácou, na ktorú nie je potrebné ani stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Zuzana, Levoča

3. 12. 2015 20:18

Vážený pán minister,

Priala by som si, aby z našich škôl vychádzali absolventi, ktorí vedia:

- ako funguje štát a spoločnosť v ňom

- že občania majú nie len práva, ale aj povinnosti a oboje majú rovnakú váhu

- kam sa obrátiť o pomoc, keď majú osobné problémy

- ako hospodáriť s vlastnými peniazmi /domáci rozpočet, bankový účet, platobné karty, „pôžičkové firmy“.../

- starať sa o svoje zdravie a výživu a nie iba o takmer od škôlky natláčaný sex

- budú vedieť jasne a zrozumiteľne povedať svoje myšlienky bez ohľadu na to, či je pred nimi jeden človek alebo skupina ľudí, či je to na mikrofón alebo na kameru

- aby vedeli argumentami podporiť svoje tvrdenia

- aby vedeli zmysluplne využiť v škole nadobudnuté vedomosti z rôznych predmetov

Želám si:

- aby sa zmenila filozofia vzdelávania, ktorú tu názorne popísala jedna učiteľka vo forme svojho priania, aby učitelia povinných maturitných predmetov mali znížené hodinové úväzky alebo príplatky, pretože oni pripravujú všetkých žiakov na maturitu! Zrejme nielen tejto pani učiteľke ušiel hlavný zmysel jej práce – vzdelávať a tiež učiť svojich zverencov využívať vedomosti v živote. Zmyslom práce učiteľa predsa nie je pripravovať žiakov na akékoľvek písomné a ústne previerky vedomostí! Nie známky na nejakom papieri, či v počítači, ale vedomosti a ich využívanie sú hlavným zmyslom vzdelávania!

- aby sa raz a navždy jasne vymedzil pracovný úväzok a štatút pracovného vyťaženia učiteľov počas školských prázdnin. Sú krajiny aj v Európe, kde majú v školách oveľa viac prázdninových dní, rozložených počas školského roku a fungujú tak roky. Nikto učiteľom „nezávidí“ ich podstatne viac platených voľných dní, nech už ich nazveme prázdninami alebo dovolenkou!

- aby všetky vzdelávacie štruktúry mali jednu strechu, ministerstvo na to zriadené a združujúce odborníkov na vdelávanie. Vo všetkých bežných príručkách riadenia alebo po novom manažmentu, je propagovaná základná myšlienka jedného riadiaceho a zároveň zodpovedného za veľký či malý riadený úsek

- aby zo škôl vychádzali absolventi, ktorí vedia, že cesta životom, za poznaním, za novými spôsobmi práce je posiata aj chybami a omylmi, ktorých sa netreba báť, len ich je treba objaviť, postrehnúť a napraviť alebo nechať tak a vycúvať zo slepej uličky. Ak sa toto podarí dosiahnúť, potom nám začnú vo väčšom počte vyrastať vedci, umelci a manažéri medzinárodného významu. Určite sa objavia aj noví vodcovia, ktorí sa nebudú báť spolupracovať s ľuďmi, ktorí v záujme dosiahnutia stanovených cieľov, urobia aj chybné kroky. Budú posudzovať spolupracovníkov nie podľa jedného „zakopnutia“, ale podľa celkových výsledkov ich práce. Bude im jasné, že chyby nerobí iba ten, čo nič nerobí. Aj ten, čo nič nerobí, robí jednu veľkú chybu: nerobí nič!

Vážený pán minister, želám si, aby z tej Pandorinej skrinky, ktorú ste otvorili, keď ste začali s učiteľmi rozprávať o ich práci, aby znej vyšli aj dobré myšlienky a nápady o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, nie iba množstvo učiteľmi zažitej frustrácie a žiadosti o váš odchod z ministerstva len preto, že ste za ten sotva rok vo funkcii nestihli všetko vyriešiť, zvrátiť, odstrániť a dať do poriadku bordel čo v školstve narobili politici za posledných 25 rokov.

Na záver vám, pán minister, želám príjemné sviatky, aby ste pookriali a zotavili sa po toľkých kopancoch, čo ste za poslednú dobu utŕžili. Hromy bijú do vysokých vrchov, to vy predsa dobre viete. Za štyri mesiace sa dá urobiť ešte kus roboty. Verím, že človek, ktorý začal s takou gurážou robiť svoju robotu, má určite ešte nejaké esá v ruke. V živote som sa naučila, že je dôležité počúvať, čo ľudia hovoria, ale oveľa dôležitejšie je sledovať, čo robia. Hodnotiť ich podľa výsledkov ich práce a nie podľa toho, čo, kde, kedy raz povedali.

Som presvedčená, že na Juraja Draxlera ako ministra budú v školských a vedeckých kruhoch ešte dlho spomínať!

Za tieto kacírske myšlienky asi nedostanem veľa „plusiek“, čo by ma posunuli dopredu, ale priala by som si, aby sa tieto moje riadky dostali až na váš pracovný stôl.

S úctou

Karolína z Bratislavy

Karolína, Bratislava

5. 12. 2015 19:59

Nie milý pán minister - ten to čítať nebude, ale milí učitelia, kolegovia! Najvyšší čas to teraz nezastaviť. Pokračovať, až kým nedosiahneme svoje. Ako lekári. Nie zvýšenie platov o 140 eur, ale dvojnásobné zvýšenie. Prestaňme sa báť a zapojme sa všetci. Zatvorme školy, nebojme sa !

Irena, Bratislava

10. 12. 2015 22:11

Vážený pán minister,

Čítala som o tom, že chodíte na návštevy škôl. Priala by som si, aby ste sa, ak sa náhodou ocitnete v Považskej Bystrici, opýtali autorov snímky rozbitej švédskej debny, či sa nehanbili umiestniť ten obrázok v adventnom školskom kalendári.

Namiesto toho, aby riaditeľ-ka/učiteľ-ka vyťahali za uši tých darebákov, čo malým nožíkom dorezali-vyrezali koženku a vyhádzali výplň, dali im do ruky kus koženky a veľký sponkovač, aby tú škodu napravili, tak sa tou svojou mizernou prácou a prístupom k nej ešte aj takto verejnosti chvália!

Keďže je táto stránka určená ako pošta pre ministra školstva, tak zrejme autori snímky aj kalendára týmto odkazujú ministrovi aby on prišiel vyťahať darebákov za uši, dal im koženku aj veľký sponkovač do ruky a stál nad nimi, kým tú švédsku debnu neopravia.

Však je minister, nie? Nech sa stará, nech robí poriadky! Za čo berie plat!

S úctou

Karolína z Bratislavy

Karolína, Bratislava

7. 12. 2015 00:41

Vážený pán minister.

Mám jedno zvláštne prianie.

Niekedy v druhej polovici 90-tych rokov min. stor. Som navštívila jedno väčšie mesto na severe Slovenska. Domáci, bývajúci iba niekoľko málo rokov na novom sídlisku, mi s hrdosťou ukazovali nový kostol, ktorý tam pred niekoľkými rokmi postavili. Prechádzali sme aj okolo veľkej budovy nedokončenej školy. Začali ju stavať ešte za socializmu, ale po prevrate už na jej dokončenie neboli peniaze. Do nových domov sa rodiny s deťmi stihli nasťahovať. Ešte som mala v čerstvej pamäti, ako sa mi pri debate nad kávou sťažovali, že musia svoje dve školopovinné deti voziť každý deň cez celé mesto na iné sídlisko do školy, keďže tá ich stojí nedokončená. Neboli peniaze. Spýtala som sa ich, ako to, že postavili úplne nový kostol a školu nechali tak – omietnutú zasklenú stavbu, ktorá potrebovala ešte nejaké vnútorné dokončovacie práce. Rozhorčene sa na mňa pozreli: „Na kostol sa ľudia skladali z vlastých peňazí, pomáhali ho brigádnicky stavať a škola je predsa štátna!

Pán minister, priala by som si, aby ste mali čarovný prútik a šibli ním. Po jeho šibnutí by si ľudia uvedomili, že školy sú minimálne rovnako dôležité ako kostoly, ktoré,

mimochodom, vyrastali na Slovensku po prevrate ako huby po daždi. Školy pre ich deti. Školy pre naše deti. Pamätám si doby, keď „všetky deti boli naše deti“.

... a pán minister, želám si, aby ste čo najskôr zatelefonovali nejakému stolárovi, aby prišiel vymeniť kus poškodeného rámu okna na obrázku v jednom okienku tohto adventného kalendára. Z Považskej Bystrice vám určite radi pošlú niekoľko telefónnych čísel na dobrých remeselníkov. Budete si môcť vybrať. Stolári nemajú teraz bohviekoľko roboty. Potešia sa každej, aj menšej zákazke.

Nezabudnite potom, prosím, ísť skontrolovať stolárovu robotu. A viete čo, zoberte si do auta aj štetec a plechovku farby na drevo. Ten vymenený kus bude treba aj natrieť!

S úctou

Karolína z Bratislavy

7.12.2015

Karolína, Bratislava

7. 12. 2015 11:56

Vážený pán minister.

Tvorcovia adventného školského kalendára z Považskej Bystrice sa rozhodli poukázať na niektoré veci a situácie, ktoré sa im nepáčia, nie sú s nimi spokojní, chcú, aby sa napravili.

Včera sa v najnovšom okienku objavili splachovacie pisoáre z nejakej školy, „kam chodili pišať otcovia a dedovia terajších žiakov“. Splachovacie pisoáre v školskom záchode sa autorovi snímky a tvorcom kalendára zjavne nepáčia. Asi neboli v Paríži, v tom nádhernom meste na Seine, so zvláštnou atmosférou, veľmi zaujímavým územným plánom a ... Všetky príjemné zážitky z tohto mesta prekrýva jedna všadeprítomná nepríjemnosť. Paríž smrdí mužskými šťancami, zvlášť intenzívne, keď tam niekoľko dní nezaprší. Asi tam nemajú v školských chlapčenských záchodoch splachovacie pisoáre a nenaučili sa ich používať. A tak si Parížania uľavujú pri múroch, stromoch, v parkoch, kdekoľvek sa im zachce.

Vážený pán minister,

priala by som si, aby na našich školách bolo čo najmenej učiteľov a učiteliek, ktorým sa nepáčia splachovacie pisoáre v chlapčenských záchodoch. Zjavne si ešte v tom každodennom zhone nestihli uvedomiť, aká je to civilizačná a hygienická vymoženosť.

S úctou

Karolína z Bratislavy.

9.12.2015

Karolína, Bratislava

9. 12. 2015 12:44

Vážený pán minister.

Včera som si na internetovom vydaní Pravdy prečítala článok: „V školách pretrváva absencia učebných osnov.“ Je to stručná správa o materiáli, ktorý v ten deň prerokovávala vláda.

Priznám sa, že ma dosť šokoval rozsah nedisciplinovanosti, pokiaľ ide o dodržiavanie záväzných učebných plánov na základných školách, gymnáziách, ale hlavne na stredných odborných školách, kde až 77% škôl v nejakej miere ignorovalo učebné plány.

Učebné plány a učebné osnovy možno prirovnať k technologickým postupom vo výrobnom podniku. Tie jasne popisujú ako postupovať celým procesom, aby sa dosiahol želaný výsledok – hotový výrobok. Je nemysliteľné, aby si niekto vo výrobnej praxi dovolil jednoducho nebrať do úvahy technologický postup aj s jeho najnovšími úpravami!

Podľa môjho názoru, práve tento postoj pedagogických pracovníkov dotknutých odborných škôl k dodržiavaniu predpisov a poriadku všeobecne, sa odzrkadľuje aj na výsledku ich práce – pripravenosti ich žiakov pre prax.

V článku o danej správe, hodnotiacej školský rok 2014/2015 sa spomínajú nízke všeobecné komunikačné a prezentačné schopnosti žiakov – preložené do bežnej reči, nevedia sa vyjadrovať, nevedia hovoriť. Tiež sa hovorí, že nemajú: „základné návyky týkajúce sa dodržiavania pracovného času, jeho efektívneho využívania a organizovania“, čo si znovu preložíme do bežného jazyka a znamená, že sa žiaci v práci flákajú a nerozmýšľajú nad tým, čo robia.

Na takýchto výsledkoch má určitý podiel rodina, gény a hviezdy, ale v prevažnej miere je to výsledok práce pedagogických pracovníkov pripravujúcich žiakov pre praktický život. Toto je plne ich parketa!

Je rozdiel, či sa vyučovacia hodina začína úvodom: „Dnes sa budeme učiť o ...“ alebo „Dnes sa dozvieme niečo nové, zaujímavé o ...“

V článku sa ďalej uvádza, že 10% gymnázií a 20% základných škôl vôbec nevenovalo pozornosť implementácii /včleneniu/ do učebných osnov “Národného štandardu finančnej gramotnosti“, tejto stratégii vzdelávania vo finančnej oblasti a v oblasti manažmentu osobných financií. Každá piata základná škola, každé desiate gymnázium! A to v oblasti tak dôležitej pre život v dnešnej dobe!

V článku sa tiež cituje poznatok zo správy, že: „málo účinným článkom riadenia vo všetkých druhoch a typoch škôl sa už niekoľko rokov javí vnútorný systém kontroly a hodnotenia, ktorého nízka efektivita často negatívne vplýva na skvalitňovanie procesov výchovy a vzdelávania.“

Ako môže niekto riadiť a nekontrolovať?!

V článku sa spomína, že uvedená správa má v závere aj podnety a odporúčania na skvalitnenie výchovno-vzdelávacej činnosti pre všetky zainteresované funkcie, zložky, inštitúcie, orgány, organizácie a ministersto. Zoznam je príliš dlhý. Chcelo by to skrátiť reťaz a pridŕžať sa hlavnej zásady jedného riadiaceho aj zodpovedného za riadený úsek.

Vážený pán minister,

Želám si, aby sa pri nasledujúcom prerokovávaní „Správy o stave skolstva“, už nevyskytli žiadne školy, ktoré sa opovážili nezapracovať do svojich osnov určené rámcové učebné plány. Toto je o disciplíne! Nedostatočná alebo chýbajúca disciplína pedagogických pracovníkov sa veľmi rýchlo prenáša aj na žiakov!

Zlepšenie na poli disciplíny sa prenesie aj do zlepšenia na konci celého procesu – do kvalitnejšej pripravenosti žiakov pre prax, pre život.

Želám si, aby sa v ďalšej správe konštatovalo, tak ako je to teraz pri materských školách, že došlo k zlepšeniu. Citeľnému zlepšeniu, zaznamenanému celou spoločnosťou.

Stav školstva, je zrkadlom stavu celej spoločnosti.

S úctou

Karolína z Bratislavy

10.12.2015

Karolína, Bratislava

29. 12. 2015 23:59

Ja od Vás už nič nechcem, aj tak nič nedáte čo potrebujem, ale chcem niečo pre Vás. Želám Vám pán Draxler, aby Vám Ježiško daroval pod stromček pedagogickú skúsenosť, chrbtovú kosť a k tomu návod na použitie.

Lucia, Bratislava

1. 12. 2015 21:26

Milý pán minister, chcela by som dobre učiť vďaka Vašim opatreniam a nie napriek Vašim opatreniam.

Anna, Považská Bystrica

1. 12. 2015 11:29

Vážený pán minister, pred nedávnom som Vás videl v televízii, ako ste sa vyjadrovali k platom učiteľov. To čom som od Vás počul by som nazval sprostosť roka. Prepáčte za výraz, ale asi 5 min. som rozmýšľal nad krajším výrazom ale nič slušnejšie ma nenapadlo. Nech je situácia na Slovensku akákoľvek, nerád posudzujem prácu iných, ked jej nerozumiem a tak som si doteraz netrúfal hodnotiť ani prácu našich ministrov. Podľa toho ako som počul od nich, snažia sa robiť pre svoj rezort maximum a myslel som si, že keby mohli dali by viac. No slová, ktoré som počul z Vašich úst, že ako ste chodili medzi ľudí a počúvali čo hovoria, tak vlastne nieje ani nejaká spoločenská objednávka na to, aby mali učitelia väčšie platy. Prosím??? No neveril som vlastným ušiam. Vy ste minister školstva? Vy sa idete pýtať ľudí na ulici, že aké platy by mali mať učitelia? No to ste asi jediný minister, čo sa ide pýtať ľudí na ulici, aké by mali mať platy ľudia v jeho rezorte. Povedali ste im aký máte plat Vy? Dozvedeli by ste sa aká je spoločenská objednávka na Váš plat? A asi by to bolelo. Myslím si, že sa môžete hanbiť, pretože som od Vás, ako od jediného ministra počul, že jeho ľudia majú vlastne dosť. Dnes som na tlačovej besede mistra vnútra počul, ako mu nejaký novinár povedal, že by sa mal ospravedlniť policajtom... . No ak by sa on mal ospravedlniť policajtom, tak Vy neviem, čo by ste mal urobiť. Je mi jasné, že ja, ako aj učitelia na Slovensku sú Vám ukradnutí, ale pán minister, Vy mne ( a možno už aj im ) tiež. A tak na záver Vám prajem, aby ste sa aj Vy raz dočkali, aby Váš príjem bol taký, aká je spoločenská objednávka.

Jozef, Nové Mesto nad Váhom

17. 12. 2015 19:36

Milý pán minister,

napriek tomu, že nie som rodič a ani učiteľ (ktorým, pravdepodobne ani nikdy nebudem) a tiež ma ešte pár mesiacov delí od toho, aby som bola oficiálne preklasifikovaná z dieťaťa na „dospeláčku“, vravím si, že keďže sa ma táto problematika vo veľkej miere dotýka - ako študentky - napíšem vám k Vianociam. Pôvodne som chcela písať Ježiškovi, pretože som odmala verila v to, že každý môj list poctivo číta. Tento rok ste mojím „Ježiškom“ vy, takže sa skúste aj vy do môj písma pozorne začítať - to je moje tohtoročné vianočné želanie - nech sa cítim dobre a môžem sa tešiť, že v inom svete majú opäť dôkaz o tom, ako sa každý rok zlepšujem v písomnom prejave .

Ešte pred tým, ako som sa dostala na gymnázium, moja rodina a známi sa ma pri každej možnej príležitosti pýtali, čo ďalej, čo po gympli. Neutíchlo to dodnes. Minulý rok som si zvolila predmety, ktorým by som sa chcela venovať ďalej (prípadne z pár z nich aj maturovať), a tak, keď som tento rok nastúpila na výuky zvolených predmetov, profesori nám na začiatku položili otázku, čo chceme študovať, keď nás to viedlo k výberu práve ich predmetov. Na tom, že 90% z nás vie, že chcú ísť na medicínu, právo, farmáciu, medzinárodné vzťahy, a pod. nie je nič zlé. Keď sa však mojich rozhodnutých spolužiakov opýtate, prečo chcú ísť napr. na spomínanú medicínu, polovica z nich vám povie, že nie preto, že by ich bavila chémia alebo biológia, alebo preto, že chcú pomáhať ľuďom. Povedia vám, že je to preto, lebo lekári veľa zarábajú. Čo sa však snažím povedať je, že nie je toto práve to, o čom to celé je? Môžem viniť svojich spolužiakov z toho, že sa chcú mať v budúcnosti dobre, že chcú mať rodiny, ktorým budú schopní zabezpečiť všetko, na čo si len spomenú? Tento pocit drieme v každom z nás - vo mne, vo Vás, a rovnako, aj v učiteľoch.

Príde mi maximálne smiešne (resp. skôr na poplakanie), že títo ľudia, ktorí s nami - nastupujúcou generáciou - trávia minimálne 6 hodín každý deň počas piatich dní v týždni (či už sa stretneme na hodine, na obede, na chodbe, alebo proste na WC), musia drieť X rokov na vysokej, aby potom prišli do zamestnania, kde im každý deň určité typy deciek skáču po hlave, takže sú vystavovaní neustálemu stresu, prácu si v 99% prípadoch musia nosiť domov (bohužiaľ, písomky sa samé neopravia) a potom príde výplatná páska, ktorá v porovnaní s vynaloženým úsilím nie je ani zlomkom. Nehovoriac o tom, že veľa z nich má na starosti ešte najrôznejšie krúžky, organizujú výlety, exkurzie a iné akcie, z ktorých nedostanú nič, prípadne len nejaké malé euro. Robia to však preto, lebo im záleží na tom, čo z nás bude. Záleží im na tom, kto sa o spoločnosť bude starať o pár rokov. A to by ste mali zohľadniť aj vy. Niekto môže argumentovať tým, že v porovnaní s nejakými robotníkmi, ktorí pracujú 8 hodín za pásom, by sa učitelia mali ešte tešiť, že majú to, čo majú. Sama však veľmi dobre viem, že pohnúť mozgom - pracovať hlavou - je niekedy oveľa zložitejšie a vyčerpávajúcejšie ako nejaká automatická práca pri dopravníku.

Učitelia okrem svojich vlastných detí vychovávajú aj stovky ďalších detí, ktoré im pokrvnými príbuznými síce nie sú, ale poznám aj takých profesorov, ktorý majú s nami také vzťahy, akoby sme skutočne boli ich deťmi. Nie je to sprosté, že ľudia, ktorým za život prejdú cez ruky tisícky ľudí, z ktorých sa väčšina vypracuje na posty lekárov, právnikov, manažérov a iných pre spoločnosť dôležitých ľudí, dostávajú mesačne tak okolo 600€? Nezabúdajte, pán minister, že aj váš súkromný zubár, obvoďák, ortopéd, prípadne váš právny zástupca bol tiež kedysi žiakom/študentom, a nebyť učiteľov, asi by z neho nebola tá kapacita, ktorou dnes je.

Učitelia/profesori sú tiež len ľudia z mäsa a kostí. Od nás bežných smrteľníkov sa však odlišujú tým, že majú železné nervy, povahu z ocele a veľa z nich aj srdcia zo zlata. Mali by ste to aj patrične ohodnotiť, pretože keby nebolo ich, nikto z nás by dnes nebol tam, kde je. Hovorí sa, že škola je základom života. Aby som to však objasnila, nie je to tá budova z tehál, ale práve tí ľudia, ktorí tam v nej trávia času ako dreva.

Ak ste sa nejakým zázrakom dostali až sem, na koniec tohto listu, zamyslite sa nad ním aj nad svojím konaním.

Pekné Vianoce

Diana, Gymnázium Považská Bystrica

Diana, Púchov/Považská Bystrica

2. 12. 2015 17:10