Momentálne pracujem na štvrtej škole a mám desiatu zmluvu. Som zamestnaný ako asistent v rómskej triede, do decembra, bez nároku na tých vraj vianočných sto eur od ministerstva. Vraj ani kuchárky nedostanú a tie to doslova oddrú. No čo už. Snažím sa plniť si svoje povinnosti. Na terajšie vedenie sa vlastne sťažovať nemôžem. Hospodária, ako vedia. Som skutočne rád, že aspoň posledné mesiace som prežil ako človek. Možno to tak bude aj v budúcom roku, ak peniaze na asistentov ministerstvo schváli. A ak na moje miesto známosť nepretlačí niekoho iného. Neviem.
Minulý rok to bolo podobné, cez Vianoce, či bude v novom roku z čoho žiť. Prácu nemala ani manželka. Neprajem tú rodinnú nepohodu – sociálnu, životnú a bytostnú neistotu ani nepriateľovi.
V školstve pôsobím od roku 2008, medzitým som bol dvakrát, viacmenej nedobrovoľne, živnostníkom. Život nám zachránilo, takpovediac, že som si spravil kurz a mohol ísť opatrovať do Rakúska. Máme dve malé deti. Tam sa mi divili, že či som naozaj z EÚ a že či sa mi to oplatí. Veru viac sa oplatí opatrovať v Rakúsku ako učiť na strednej škole na Slovensku! Ale len finančne, ináč rodina prežíva utrpenie a riskuje rozpad… K opatrovaniu treba v podstate málo – len kurz, nikto sa ma ani nepýtal, či mám vôbec ukončenú základnú školu, nie to strednú či vysokú. A potom ešte akú-takú znalosť nemčiny, ak vôbec nejakú…
V najťažších chvíľach pri opatrovaní mi bol oporou životný príbeh Matky Terezy. Nemyslím to vôbec sentimentálne, jednoducho aby človek tú prácu nejako zvládol.
V školstve sa ťažko dokazuje šikanovanie či vydieranie. Je to boj o kôrku chleba, každodenné premkýnanie sa v tejto realite. Len na jednej škole som mal zmluvu predlžovanú štyrikrát, resp. na štvrtýkrát predĺženú natrvalo. Za odmenu mi neúmerne stúpli pracovné aktivity ťažko zladiteľné s čerstvo založenou rodinou. S tým, že ak by som náhodou mal nejaké výhrady, tak len súdnou cestou. Súď sa so školou, ktorá by ti bola ochotná dať zmluvu aj v budúcnosti. Ak budeš dobrý, poslušný. Robiť všemožné mimoškolské aktivity za to, že ťa zatiaľ neprepustia. Bez nároku na odmenu, vlastne za desať eur vytýkaných zvýšeným a ironickým hlasom na porade: veď za to dostávate peniaze! Možnosť podobnej spätnej väzby k vedeniu školy je vnútornou smernicou zákázaná! A tak učitelia pred dôchodkom sú ochotní aj umývať okná, aby ich neprepustili, veď kam by človek dva roky pre dôchodkom šiel.
